Košík
0
0,00 €

Biológia bytových domov z hľadiska škodcov

07.03.2018

Biológia bytových domov sa zameriava na prítomnosť škodlivých škodcov v interiéroch ako najmä roztoče, blchy, ploštice, rybenky, šváby, myši, potkany, plesne a baktérie, ktoré môžu spôsobiť významné až fatálne ochorenia pre obyvateľov. Na odstraňovanie biologického napadnutia stavebných objektov slúžia služby: deratizácie, dezinsekcie a dezinfekcie.

Hmyz (článkonožce) na stavebných objektoch sa stretávame s niekoľkými skupinami hmyzu z kmeňa článkonožcov, ktoré by sa mohli označiť za škodcov. Okrem papiera napádajú textílie, kožu či drevo. Tieto materiály môžu byť zdrojom obživy pre množstvo ďalšieho príležitostného a obligátneho hmyzu, ktorý potom priamo aj nepriamo poškodzuje nielen stavebné materiály, ale aj potraviny

Švábi a rusi patria k najškodlivejšiemu hmyzu v domácnostiach. Živia sa väčšinou potravinami, ale škodia aj koži, vlneným a bavlneným textíliám a niekedy aj papieru - to však len v prípadoch, keď nemajú inú výživu. Títo škodcovia sú schopní poškodiť aj rozličné potrubia a elektrické káble. Na rozdiel od švába obyčajného má rus schopnosť pohybovať sa po šikmých a hladkých stenách. Žije na celom svete a patrí k najrozšírenejším druhom celého radu

Potemník skladový je jedným z najrozšírenejších a najnebezpečnejších škodcov v domácnostiach. Dospelí jedinci veľmi ľahko prenikajú cez rozličné materiály. Bez problémov prehryzú napríklad staniolovú alebo plast, slúžiaci ako obal výrobkov.

Mravec faraónsky je teplomilný druh, ktorý sa hojne vyskytuje predovšetkým vo veľkých sídliskových komplexoch s diaľkovým vykurovaním a celoročným rozvodom teplej vody. Tieto mravce, nazývané aj faraóni, tvoria rozsiahle kolónie s desiatkami kráľovien a tisíckami robotníc. Hniezda zakladajú na rozličných miestach (v murive, pod obkladačkami, v nábytku a podobne), pričom uprednostňujú miesta s dostatočnou vlhkosťou a prístupom k vode (za umývadlom atď.). Teplotné optimum je okolo 30 °C, celý vývin robotníc trvá asi 40 dní. Šíria sa pasívne (s potravinami, nábytkom atď.), ale aj aktívne, keď časť samičiek putuje (najmä pozdĺž teplovodných rozvodov) a vytvára nové dcérske kolónie. Mravce sú výnimočne schopné prečkať zimu aj vnútri depónie komunálneho odpadu, zahrievanej hnitím. Živia sa rôznorodou potravou, ktorej podstatnou zložkou sú živočíšne bielkoviny. 

Roztoče  v domácnostiach sú druhou najčastejšou príčinou alergií. V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sa uvoľňujú z ľudí a ktoré sú súčasťou bytového prachu. Do bytov ich prináša sám človek na odeve aj vo vlasoch, ale dostávajú sa tam aj pasívne s rozličnými predmetmi. Vzhľadom na to, že sú mnohopočetné aj v hniezdach vtákov (napríklad holubov a vrabcov) a v prachu zo skladov potravín, môžu sa do bytov zanášať aj vzdušnými prúdmi, pretože veľkosť roztočov sa pohybuje v rozmedzí 0,2 až 0,4 mm podľa druhu a pohlavia.

Hlodavce K výskytu stavovcov v budovách a iných obslužných objektoch, kanalizáciách, kolektoroch, výmenníkoch, v potrubí s natiahnutými káblami a rúrami atď. prispieva spravidla zlý stav týchto stavieb, často aj konštrukčné nedostatky. Ekonomické škody spôsobené hlodavcami sú ťažko vyčísliteľné. Svetové štatistiky uvádzajú ročnú stratu 33 až 45 miliónov ton potravín, obrovské straty vznikajú aj na majetku, predovšetkým znehodnotením rozhlodaných a močom a trusom kontaminovaných materiálov. Pri potravinách sa takto znehodnotí minimálne desaťnásobok vlastnej spotreby hlodavcov, čo je v prípade myší 3 gramy za deň, pri potkanoch a potkanoch tmavých do 30 gramov za deň. Obrovské škody spôsobuje zničená elektroinštalácia budov s následnými požiarmi. Nemenej významné sú zdravotné riziká - potkany, myši a potkany tmavé môžu na človeka prenášať vírusové, bakteriálne, mykotické a ďalšie parazitné ochorenia.

Myš domáca žije na území celého Slovenska. Väčšinou vyhľadáva tep­lé a často vyššie položené miesta, v starších obytných domoch môžu žiť v stropných konštrukciách, pričom do vyšších poschodí vyliezajú aj po hrubej omietke.

Potkan je statný hlodavec s hmotnosťou do 0,5 kg. Telo je vždy o niečo dlhšie ako chvost a jeho dĺžka môže dosiahnuť až 27 cm. Výborne sa potápa, je schopný preplávať aj sifón; hrabe podzemné nory, často pod dlažbou, ktorá sa potom prepadáva. Vstupy do nôr, vyryté, prehryzené a prehrabané cez staršie betónové podlahy a tehlové murivo nie sú nijakou výnimkou. Drevené dvere, prahy, zárubne, fošne a trámy, ako aj všetky plastové materiály vrátane hliníkového plechu potkan prehryzie za krátky čas s neobyčajnou ľahkosťou.

Vtáky využívajú stavby veľmi často. Vzhľadom na početnosť je najnápadnejším druhom holub žijú­ci v mestách ako potomok kedysi skrotených a chovaných holubov tohto druhu. Členité fasády starších domov holubom nahrádzajú ich bývalé hniezdiská na skalných útesoch. Značnú prispôsobivosť tento druh demonštruje osídľovaním panelových domov, ich balkónov a lodžií. Budovám holuby škodia predovšetkým vrstvením trusu, ktorého kyslá reakcia ničí fasády aj drevené konštrukcie krovov v podkroviach. Prach z holubích hniezd v podkroviach a na rímsach obsahuje početné alergény a roztoče, ktoré sa po fasáde dostávajú do obytných miestností. Citlivejšie osoby môžu reagovať aj ťažkými alergickými reakciami, ktoré si vyžadujú akútne lekárske ošetrenie.

Share