Africký mor ošípaných (AMO)

09.01.2021

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre celý priemysel s ošípanými. Nachádza sv krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch, v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine. Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Typický je rýchly priebeh. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Úmrtnosť dosahuje až 90-95 %. a AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat. AMO bol na Slovensku prvý krát potvrdený 25. júla 2019 v chove domácich ošípaných v obci Strážne, okr. Trebišov. O niečo neskôr, 12. augusta bola potvrdená a zverejnená aj prvá informácia o výskyte nákazy u diviaka, uloveného v rovnakom okrese.

Pôvodcom ochorenia je vírus z čeľade Asfarviridae, ktorý je stabilný pri širokom rozsahu teplôt a pH a nachádza sa v krvi, tkaninových tekutinách, vnútorných orgánoch (najmä v slezine, pečeni, obličkách, mandliach, miazgových uzlinách) a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat, ako aj v bravčovom mäse a v jatočných produktoch. Vakcína proti AMO nebola dodnes vyvinutá. Človek nie je voči vírusu vnímavý. Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách subsaharskej Afriky. V Európe bola potvrdená v Španielsku a Portugalsku v 60-tych rokoch minulého storočia, jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov. Prameňom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Vážnym problémom je, že choroba sa okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým môže prenášať aj sprostredkovane (napr. infikovaným krmivom), ale aj vektorom - krv cicajúcim hmyzom (kliešte rodu Ornithodorus). Vírus AMO je schopný cirkulácie v krvi nakazeného zvieraťa (virémia) až 60 dní a v surovom bravčovom mäse si zachová infekčnosť až 15 týždňov, v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3-6 mesiacov. Inkubačná doba sa pohybuje v rozpätí 4 (akútna forma) až 15 dní. Pri subakútnej forme klinické príznaky častokrát chýbajú, alebo sú menej výrazné. Zisťuje sa zvýšená telová teplota, pokles príjmu krmiva až nechutenstvo, potraty (aborty) u gravidných prasníc, prípadne zvýšený úhyn. Pri akútnej forme je nápadná skleslosť (apatia), nechutenstvo, zvracanie, pokles hmotnosti, zvýšená telová teplota, potraty, krvácaniny v podkoží až nápadné fialové sfarbenie kože (cyanóza). Pri chronickej forme sú okrem poklesu hmotnosti pozorované nepravidelnosti v telovej teplote, častokrát sú vplyvom sekundárnej bakteriálnej infekcie zisťované zápaly pľúc, kĺbov, osrdcovníka, zmeny na koži. Nápadným pri pitevnom obraze je v porovnaní s klasickým morom ošípaných výrazné zväčšenie a tmavé sfarbenie sleziny.

Dôležité informácie: Mimoriadne dôležité je dodržovanie zásady biologickej ochrany chovov ošípaných - platí pre komerčné a nekomerčné chovy! V prípade akejkoľvek zmeny správania resp. narušení zdravotného stavu alebo v prípade úhynu domácej ošípanej je majiteľ zvieraťa povinný tento úhyn ihneď nahlásiť príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a príslušnému súkromnému veterinárnemu lekárovi. Povinnosť nahlásenia úhynu zvieraťa a podozrenie z nákazy vyplýva chovateľovi zo Zákona č.39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a následných právnych predpisov. Chovatelia sú povinní mať zaregistrované chovy aj keď chovajú iba 1 ošípanú - platí pre celé územie SR!